Nie každý deň prináša chvíle, ktoré sa hlboko dotknú duše. No my sme takýto deň zažili so žiakmi 8. a 9. ročníka ZŠ Pribinova a ZŠ Štefánika z Trebišova. Navštívili sme Domček Anky Kolesárovej – miesto, ktoré nie je veľké rozmermi, ale veľké duchom. Miesto, kde sa život spomaľuje, ticho rozpráva a srdce sa učí načúvať. Už pri príchode sme cítili, že sme na výnimočnom mieste.
Privítala nás dobrovoľníčka Zuzka, ktorej otvorené srdce a úprimné slová sa nás dotkli. Neskrývala svoju cestu – zdieľala ju s pokorou, ktorá pozývala k zamysleniu. Silný moment prišiel, keď nám otec Pavol Hudák rozprával príbeh 16-ročnej Anky, ktorá v roku 1944 čelila ťažkému rozhodnutiu. Keď ju sovietsky vojak chcel ponížiť, radšej si zvolila smrť, než by stratila svoju dôstojnosť. Jej odvaha a čistota boli silnejšie než strach. Zomrela, ale zanechala odkaz, ktorý pretrváva – o tom, že človek môže zostať verný sebe aj v najťažších chvíľach.
Ankin hrob sa stal miestom nádeje pre mnohých mladých – pre tých, ktorí hľadajú ticho, pravdu a čisté hodnoty. Prednáška, ktorú si pre nás pripravil všetkých zasiahla: „Ako sa stať dobrou ženou a správnym mužom.“ Jeho slová boli ako zrkadlo – ukázali nám, čo v nás drieme, po čom túžime a čo si často nechceme priznať: túžbu byť milovaní, pochopení, a hlavne – žiť pravdivo. Z tohto stretnutia sme si odniesli vetu, na ktorú tak skoro nezabudneme:
„Hľadajte si ľudí srdcom.“ Ak chceme byť pre niekoho vzácni a skutočne milovaní, nestačí len dobre vyzerať. Potrebujeme pestovať vnútornú krásu – tichú, no pevnú.
Po prednáške si dievčatá odniesli prstienky ako tichý symbol túžby po vnútornej kráse a čistých vzťahoch. Chlapci si zvolili krížiky – znamenie obetavej a vernej lásky. Otec Pavol ich s láskou posvätil, aby nás sprevádzali na našej životnej ceste.
Navštívili sme tiež Kostol Sedembolestnej Panny Márie, kde sú uložené relikvie blahoslavenej Anky. A napokon, so srdcom plným ticha, sme sa zastavili pri jej hrobe. Odchádzali sme s pocitom, že sme prijali niečo vzácne. Nie dar, ktorý by bolo vidno navonok, ale tiché svetlo – pokoj, nádej a tichú odvahu. Možno aj nový pohľad na to, čo znamená byť človekom.
Ďakujeme za túto skúsenosť. Za slová, ktoré ostávajú. Za svedectvo, ktoré nás učí, že najkrajšia krása vychádza zo srdca – a že každý z nás má schopnosť ju v sebe objaviť a darovať ďalej.
s. Jana Mgr. Katarína Geletková, PaedDr. Zuzana Grešlíková
