Kooperatívne vyučovanie
Spolupráca školy s ústavom pedagogiky, andragogiky a psychológie fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove.
Od 1.novembra 2024 sme nadviazali spoluprácu s doc. PaedDr. Ladislavom Horňákom PhD. z ústavu pedagogiky, andragogiky a psychológie fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove. Cieľom výskumu a spolupráce školy a fakulty je realizácia kooperatívneho vyučovania v triedach 3. a 4. ročníkov pre zlepšenie výsledkov žiakov pri osvojovaní si vedomostí, rozvoj kritického myslenia, zvýšenie motivácie k učeniu a rozvoju sociálnych zručností medzi žiakmi.
Kooperatívne vyučovanie je založené na predpoklade, že učenie predstavuje prirodzené sociálne dianie, pri ktorom účastníci spolu komunikujú a vzájomne sa podporujú. Cieľom kooperatívneho učenia je kognitívny a sociálne – osobnostný rozvoj jedincov.
Pozitíva kooperatívneho učenia spočívajú v tom, že:
- žiaci dosahujú lepšie výsledky pri osvojení si učiva, t.j. vedomosti, ako aj rôznych zručností,
- dochádza k rozvoju kritického myslenia, hlbšiemu porozumeniu,
- zvyšuje sa sebadôvera žiakov, ich vnútorná motivácia k učeniu, rozvíjajú sa ich povahové črty ich osobnosti,
- rozvíja sa celý rad zručností žiakov (sociálne, komunikačné, poznávacie, pracovné) pracovať v tíme, navzájom si pomáhať,
- dochádza k lepšej integrácii žiakov z iných etnických, národnostných skupín,
- znižuje sa úroveň strachu a stresu žiakov, objavuje sa menej disciplinárnych ťažkostí,
- môže mať silný výchovný – afektívny efekt.
Medzi hlavné znaky kooperatívneho učenia možno považovať:
- Štrukturovanie skupinovej práce. Pri kooperatívnom učení musíme žiakom, zadať jasné pokyny, úlohy, aby žiaci vedeli ako majú postupovať, pracovať a kto z nich je zodpovedný za ktorú úlohu.
- Zloženie skupiny. Pri kooperatívnom učení je potrebné dvojice, resp. skupiny vytvoriť nie náhodne, ale usmerňovane, t.j. na základe kritérií, a to: výkonu žiakov, ich pôvodu, pohlavia, temperamentu.
- Pozitívna vzájomná závislosť. Základom pozitívnej vzájomnej závislosti je uvedomenie si vzájomnej väzby členov skupiny a to tak, že im ostatní členovia skupiny prinášajú úžitok.
- Priama interakcia (interakcia tvárou v tvár). Pri kooperatívnom učení musia byť žiaci blízko seba. Musia na seba dobre vidieť, aby mohli pohodlne medzi sebou komunikovať a nerušili ostatných žiakov.
- Osobná (individuálna) zodpovednosť. Pri kooperatívnom učení nejde len o spoluprácu, ale hlavne o to, že sa žiak učí „skladať účty“, čo sa naučil, ako sa to naučil. Každý žiak je zodpovedný nielen za svoju vlastnú úlohu, ale aj za celkový výsledok skupiny.
- Formovanie a využívanie sociálnych zručností. Kooperatívne učenie nebude fungovať, pokiaľ sa žiaci nedokážu navzájom vypočuť, rešpektovať a akceptovať iné osobnosti a ich názory, navzájom sa podporovať, konštruktívne riešiť problémy, vedieť sa dohodnúť, pomôcť druhému a iné.
- Reflexia skupinovej práce (spätná väzba). Dôležitá je priebežná a záverečná reflexia. Každý žiak by mal dostať od učiteľa spätnú väzbu o svojom výkone a správaní.
PaedDr. Daniel Nitrai